Barnenez, France

História ľudstva ukrýva mnoho tajomstiev, ktoré sa ešte nepodarilo odhaliť. Z archeologického výskumu a z toho, čo dodnes vieme, poznáme vývoj staviteľstva a architektúry využívajúci prírodné materiály. Stavby vyhotovené z kameňa sa nám dodnes zachovali viac, než tie drevené a práve tie kamenné tak pochopiteľne zostali rozpoznateľné dodnes. Ak by sme mali zostaviť rebríček tých najstarších budov, ktoré plnili funkciu budovy, mali strechu, poskytovali útočisko, či len úkryt a zároveň sú nám známe, potom by sme celkom najstaršiu budovu prekvapivo našli v Európe. (foto Barnenez, Francúzsko)

5. CUICUILCO, pyramída v Mexiku, rok 800 p. n. l
Lokalita je veľmi významným archeologickým náleziskom, pretože jeho história sa písala po tisíc rokov. Národ stredoamerických Indiánov Toltékov mesto založil najskôr ako osadu pre roľníkov a výrobcov keramiky a stavby, ktoré sú dodnes rozpoznateľné a jasne identifikovateľné siahajú do približne roku 800 p. n. l.. Úpadok mesta sa prejavil po zväčšení vplyvu mesta Teotihuacan a sopka Xitle okolo roku 400 n. l. dokonala to, čo nezničil zub času.

4. MEHRGARH, viacero konštrukcií, Pakistan, rok 2600 p. n. l
V Pakistanskom regióne Balúčistán sa nachádza významné neolitické archeologické nálezisko, ktoré dodnes zachováva množstvo zachovaných základov budov, skladísk, či obydlí ľudí. História Mehrgarhu siaha až do roku 7000 pred n. l. avšak budovy, ktoré zostali dodnes sa počítajú na približne rok 2600 až 2000 p. n. l.. Nálezisko sa podarilo nájsť francúzskym archeológom v roku 1974.

3. DŽOSEROVA PYRAMÍDA, Egypt, rok 2667 p. n. l.
Djoserova, alebo ak chcete Džoserova, pyramída je známa ako stupňovitá pyramída ležiaca ďaleko od bežných trás turistov. Je vysoká necelých 62 metrov a postavili ju ako hrobku faraóna Djosera. Nazýva sa prvou egyptskou pyramídov, aj keď vieme, že nebola prvá. Je však jediná a najstaršia z tejto éry, ktorá sa nám rozpoznateľná zachovala dodnes. V jej okolí sa dodnes nachádza niekoľko ďalších budov už rôzneho veku. Celkovo mala pyramída 6 stupňov, spodný základný je dnes už výrazne poškodený. Množstvo okolitých budov bolo po stáročia pochovaných v naviatom piesku. Odkrývaný bol až v posledných desaťročiach.

2. SECHIN BAJO, sídlo v Peru, rok 3500 p. n. l
Sechin Bajo je staré kamenné mesto nachádzajúce sa pri meste Casma v pohorí Andy pri pobreží Tichého oceánu v Peru. Ide o najstaršiu stavbu v celej Amerike, ktorú sa podarilo odhaliť a postavil ju človek svojou činnosťou. Pomocou uhlíkovej metódy a pomocou nálezov sa podarilo odhaliť rok jeho postavenia v okolí 3500 p. n. l. Šlo o viacero stavieb, ktoré slúžili na rôzne účely, od skladísk po bežné obydlia. Objavili ho pritom len pred necelými piatimi rokmi.

1. BARNENEZ, viacero hrobiek, Francúzsko, rok 4850 p. n. l
Barnenez je neolitické nálezisko nachádzajúce sa pri Plouezoc’h na samom západe celého Francúzska. Jeho odhadovaný vek siaha až do roku 4850 p. n. l. v jeho prvej fáze výstavby a jeho druhá fáza bola postavená niekedy okolo 4450 až 4000 p. n. l.. Lokalita bola osídlená aj neskôr. Miesto bolo prvýkrát zmapované v roku 1807 a o niekoľko rokov neskôr ho po prvý krát klasifikovali ako hrobka, či súbor hrobiek. Šlo o celkom 11 vchodov a komnát s mŕtvymi, ktoré sa nezachovali. Zostali nám však ukážky a doteraz stojace chodby z mohutných skál. Kým hrobky postavili z kameňa, svoje obydlia a bežné stavby mali zrejme postavené z dreva a tak s anám viac dôkazov o miestnej civilizácií nezachovalo.

“BONUS” v podobe Göbekli Tepe, juhovýhodné Turecko – rok 10 000 p.n.l.
Celkom najstaršia stavba na svete, ktorá je väčšia ako strážna veža, či chatrč, je však bezpochyby nedávny objav v Turecku známy ako nálezisko Göbekli Tepe. Nejde však o budovu, so strechou, či jasným účelom použitia. Dodnes neexistuje jasný názor o tom, k čomu budova slúžila. V okolí sa našlo viacero lokalít a zrejme bolo miesto hojne obývaný. Hlavne však prinieslo dôkazy o tom, že človek bol schoný obrábať kameň a stavať budovy z ťažkých kamenných blokov v neuveriteľnej dobe – pred 12 000 rokmi, kedy datujeme ešte stále priebeh doby ľadovej. Do tohto veku mimochodom datovali tvorcovia filmu 10 000 B. C. ich príbeh, kde stavbu pyramíd v rámci scenára prisudzovali neznámym staviteľom a mamutom. Ak vynecháme mamuty, možno neboli celkom od pravdy.
Viac o záhadnom Göbekli Tepe napríklad na zaujimavosti.net