S mernou jednotkou konských síl sa stretol vo svojom živote už takmer každý. Formou reklamy, či bežnej komunikácie, sa tento pojem dostal do uší aj človeku, ktorý vôbec nemusí byť motoristickým nadšencom. Okrem toho, že je bežnou jednotkou spájanou s výkonom vozidiel, aj produktové portfólio kosačiek, reťazových píl a ostatných zariadení poháňaných motorom je často zaraďované a hodnotené práve na základe údaju o konských silách. Zamýšľali ste sa ale niekedy nad tým, odkiaľ toto pomenovanie pochádza a akú má históriu?
Konská sila mala nezameniteľné miesto v spoločnosti
Kone boli v nie tak dávnej minulosti nezameniteľnou súčasťou ľudských životov. Nie že by to dnes tak nebolo. S príchodom priemyselnej revolúcie sa však mnohé zmenilo a využitie koní na ťažké práce, pri ktorých ľuďom nestačili ich vlastné sily, sa stále viac a viac redukovalo. V devätnástom storočí ale boli kone doslova živými strojmi, ktoré museli zvládať tie najnáročnejšie činnosti. Kone sa využívali na ťažbu dreva, prevoz materiálu, ľudí a, žiaľ, veľký počet koní bol zapojený aj do mnohých vojenských konfliktov.
Svet bol závislý na koňoch do takej miery, že existovali pridružené povolania, ktoré s príchodom strojov zanikli. Spoločnosti, ktoré poskytovali starostlivosť o kone, či upratovacie služby, boli v rozmachu a tvorili tak samostatnú odnož konského priemyslu, ktorému sa vďaka dopytu po konskej sile darilo. Istá paralela sa dá nájsť aj v súčasnosti, kedy neustále sa rozvíjajúci motoristický priemysel dáva priestor službám poskytujúcim starostlivosť o autá, opravy, rôzne typy poistení napríklad havarijné poistenie, či ich financovanie ako lízing.
Merná jednotka pre parné stroje
Za tých pár desaťročí sa však mnohé zmenilo a pojem konská sila stratil svoje pôvodné opodstatnenie. V spoločnosti sa ale udržal ako jednotka na meranie výkonu. Prvýkrát bol pojem použitý koncom 18. storočia inžinierom Jamesom Wattom, ktorý pochádzal zo Škótska. Ten sa snažil spropagovať svoje parné stroje, a preto hľadal vhodný názov mernej jednotky, ktorou by mohol efektívne poukázať na prevahu jeho parných mašín nad tými s hrivami.
Na základe pozorovania Watt určil, že pracovný kôň dokáže kolesom s polomerom 12 stôp (viac ako 3 a pol metra) otočiť 144 krát za hodinu. Vďaka tomu odhadol, že kôň dokáže zaokrúhlene tlačiť 33 000 stôp-libier za minútu, pričom ide o Britskú – imperiálnu jednotku krútiaceho momentu. Keďže veličiny v tej dobe nemali oficiálne platné hodnoty, výpočty sa mohli rôzniť. Postupom času sa však konská sila ustálila na 745,6998715 W, respektíve 1kW sa rovná 1,34102 konskej sily.
Meranie výkonu strojov konskými silami
Legenda hovorí, že jedným z prvých zákazníkov Jamesa Watta bol pivný sládok. Ten požadoval od škótskeho vynálezcu vyrobiť stroj silný ako jeho najmocnejší kôň. Watt napokon zostrojil stroj, ktorý spomínaného koňa porazil. Výkon tohto stroja tak započal éru merania výkonu strojov konskými silami.
Či už je na legende niečo pravdy, alebo len malebne opisuje vznik mernej jednotky, nie je až tak podstatné, ako to, že výkon motora, a teda počet konských síl, je dôležitou špecifikáciou pri kúpe auta. Motor s väčším objemom poteší milovníkov akcelerácie, avšak za cenu vyššej spotreby. Preto je pred prípadnou kúpou vozidla nutné všetky aspekty dobre zvážiť. Na konské sily sa však už po spoznaní histórie tejto mernej jednotky nikdy nepozriete ako predtým.
Zdroj: pexels.com
 alebo v koních (k).){kind=link}