Rekordy sú od toho, aby sa prekonávali. Počuli ste už túto vetu? Ak ste fanúšikom niektorého športu, tak áno. Šport prináša obrovské množstvo rekordov a výkonov na hranici ľudských možností. Každý športovec je poháňaný túžbou prekonávať rekordy, či už tie svetové alebo svoje osobné. To je aj dôvod, prečo fanúšikovia obdivujú športovcov.
V histórii športu vzniklo a ešte vznikne veľa rekordov. Každý rok sa prekonávajú rôzne rekordy a neustále sa posúva hranica toho, čo všetko dokáže ľudská bytosť zvládnuť. Človek potom nadobúda pocit, že žiaden rekord nevydrží večne.
Napriek tomu existujú výkony, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nikto neprekoná. Je to TOP 5 nesmrteľných športových rekordov.
- Tenis: John Isner vs Nicolas Mahut – najdlhší zápas histórie tenisu 11 hodín a 5 minút
Bol rok 2010 a v prvom kole Wimbledonu sa stretol Francúz Nicolas Mahut a Američan John Isner. Nebol to zápas, ktorý by pútal veľkú pozornosť. Okrem toho, že sa jednalo ešte len o prvé kolo, tak Isner ako 23. nasadený hráč nemal mať veľké problémy s kvalifikantom Mahutom. Z počiatku nenápadný zápas sa ale zapísal do histórie viacerými rekordmi.
Celkový čas zápasu bol 11 hodín a 5 minút a odohrával sa v priebehu troch dní, keďže bol dvakrát prerušený pre tmu. Isner vyhral v päťsetovej bitke v pomere 6-4, 3-6, 6-7(7), 7-6(3), 70-68. Samotný piaty set trval 8 hodín a 11 minút a sám o sebe by stačil na prekonanie najdlhšieho zápasu v histórii.
Okrem dĺžky zápasu pokorili tenisti aj rekord v počte odohraných hier v sete (piaty set – 138) aj v zápase (183). Obaja prekonali tiež rekord v počte es v jednom zápase, Mahut ich nahral 103 a Isner až 113. A takto by sa dalo ešte chvíľu pokračovať v menovaní jednotlivých rekordov.
Osud sa s oboma hráčmi zahral aj o rok, keď sa opäť stretli vo Wimbledone v prvom kole. Opäť bol úspešnejší Isner, tentokrát už len v troch setoch.
Isner sa medzi najdlhšie zápasy histórie dostal ešte raz, opäť to bolo vo Wimbledone. V roku 2018 ho v semifinále porazil Juhoafričan Kevin Anderson za 6 hodín a 36 minút v tretej najdlhšej dvojhre tenisovej histórii a druhom najdlhšom zápase Wimbledonu.
- NBA: Wilt Chamberlain – 100 bodov v jednom zápase
Wilt Chamberlain bol americký basketbalista, ktorý hrával NBA v rokoch 1959 až 1973. Wilt bol dominantný nielen svojou výškou 216 centimetrov ale aj svojou hrou, ktorou získal mnohé trofeje a vytvoril viaceré rekordy. Najviac zo všetkého ale imponuje jeho 100 bodov v jednom zápase.
- marca 1962 sa stretli basketbalové tímy Philadelphia Warriors a New York Knicks. V drese Philadelphie hral Wilt Chamberlain v neskutočnej forme. Stačí spomenúť, že v sezóne 1961-1962 vytvoril rekord v priemernom počte bodov na zápas 50,4. Zápas proti New York Knicks bol nakoniec tá známa čerešnička na torte výkonu z celej sezóny. V zápase totiž získal 100 bodov pri víťazstve svojho tímu so skóre 169-147.
V polčase tohto zápasu mal Wilt na konte 41 bodov a jeden z jeho spoluhráčov navrhol, aby dávali loptu na Chamberlaina a uvidia koľko bodov dokáže urobiť. Napriek úsiliu hráčov New Yorku, ktorý v závere úmyselne faulovali iných hráčov, aby sa Wilt Chamberlain dostával čo najmenej k lopte a následnému predlžovaniu času svojich útokov aj keď prehrávali, podarilo sa Chamberlainovi 46 sekúnd pred koncom zápasu dosiahnuť 100 bodov.
Najbližšie sa k tomuto rekordu priblížil nedávno zosnulý Kobe Bryant, ktorý v roku 2006 nastrieľal v drese Los Angeles Lakers 81 bodov pri výhre nad Toronto Raptors 122-104.
- Olympijské hry: Michael Phelps – 28 olympijských medailí
Michael Phelps je fenomenálny americký plavec, ktorého príroda obdarovala telesnými proporciami ideálnymi na plávanie. Má dlhý a tenký trup tela s rozpätím rúk neúmerným jeho výške. Jeho relatívne krátke nohy zmenšujú odpor vody. Veľké chodidlá v kombinácii s ohybnými členkami mu umožňujú maximálny záber.
Na olympiádu sa dostal už v roku 2000 v Sydney ako 15 ročný, ale jeho slávne okamžiky ešte len mali prísť. V rokoch 2004 až 2016 získal 28 olympijských medailí, z toho 25 zlatých, 3 strieborné a 2 bronzové. Na všetkých štyroch Letných olympiádach (Atény, Londýn, Peking, Rio de Janeiro) bol najúspešnejší športovec, zo ziskom najmenej 6 medailí. Z uvedených 28 získaných medailí je z individuálnych pretekov 16 medailí a z nich 13 zlatých, čo je rovnako rekordné číslo.
Najúspešnejšia v jeho podaní bola olympiáda v Pekingu v roku 2008. V priebehu ôsmych dní získal 8 zlatých medailí v piatich individuálnych a troch štafetových pretekoch. Prekonal tak rekord, ktorý dovtedy držal americký plavec Mark Spitz. Spitz získal 7 zlatých medailí na olympiáde z roku 1972 v Mníchove. Navyše to Phelps dokázal suverénnym spôsobom, keď vyhral 7 z 8 pretekov vo svetovom rekorde a posledný v olympijskom rekorde.
O tom, že Phelpsov rekord v počte olympijských medailí len tak niekto neprekoná svedčí aj fakt, že najbližšie je v poradí Larisa Latynina, ktorá získala 18 medailí v gymnastike za Sovietsky zväz v rokoch 1956 až 1964.
- NHL: Wayne Gretzky – 2857 kanadských bodov v NHL
Wayne Gretzky je bývalý kanadský profesionálny hokejista, ktorý odohral v NHL (National Hockey League) 20 sezón v rokoch 1979 až 1999. Jeho prezývka „Great One“ ho označuje ako najlepšieho hokejového hráča a dôvodov na takú prezývku je mnoho.
Počas svojej kariéry získal 894 gólov, 1963 asistencií a spolu 2857 kanadských bodov. Vo všetkých troch štatistikách je jeho číslo rekordom. Dokonca jeho počet asistencií by stačil na prvé miesto v celkovom bodovaní, keďže druhý v poradí Jaromír Jágr získal 1921 bodov (766 gólov a 1155 asistencií).
Je jediný hráč, ktorý pokoril v sezóne 200 bodovú hranicu, čo dokázal napokon štyrikrát v kariére. Najviac v sezóne 1985-1986 kedy získal 215 bodov v 80 zápasoch. Bola to sezóna v ktorej vytvoril aj rekord v počte asistencií. K rekordným 163 asistenciám strelil aj 52 gólov. V sezóne 1981-1982 vytvoril rekord v počte gólov v sezóne, keď strelil 92 gólov v 80 zápasoch, v ďalšej z 200 bodových sezón.
Každý z rekordov, ktoré drží Wayne Gretzky je nesmierne ťažké prekonať. Veľa o tom hovorí fakt, že sa už dlho špekuluje, či ruský bombardér Alexander Ovečkin zdolá rekord v počte nastrieľaných gólov a to mu chýba ešte takmer 200 gólov.
Jeho číslo dresu 99 je vyradené v celej NHL. Túto poctu získal ako jediný hráč v doterajšej histórii NHL.
- Tenis: Margaret Court – zisk 64 grandslamových titulov
Margaret Court rodená Smith je bývalá austrálska tenistka. Kariéru ukončila v roku 1977. Počas nej vyhrala 64 grandslamových titulov, z toho bolo 24 v dvojhre, 19 v ženskej štvorhre a 21 v zmiešanej štvorhre. Z uvedeného počtu titulov je 28 v čase tzv. open are, ktorá trvá dodnes od roku 1968. V dvojhre aj zmiešanej štvorhre je počet jej titulov stále rekordný. V dvojhre sa jej prípadným ďalším titulom vyrovná Serena Williams.
Margaret je len jedna z troch tenistiek histórie, ktorá dokázala vyhrať grandslamový titul na všetkých štyroch grandslamoch v dvojhre, štvorhre aj mixe. Je ale jediná, ktorá to dokázala dvakrát. V roku 1970 sa jej podarilo vyhrať v dvojhre na všetkých štyroch grandslamoch, čo dokázala zopakovať už len Steffi Graf v roku 1988.
Z aktuálne hrajúcich hráčok a hráčov má najbližšie k jej rekordu už spomenutá Serena Williams, ktorá má na sklonku svojej kariéry 39 titulov.
