pošta a obálky

Keď sa povie pošta, a myslí sa tým hmatateľná klasická pošta, jednej pätine ľudí sa predstaví nástroj na posielanie listov a balíkov, druhej pätine synonymum spojenia „státie v dlhých radoch“, tretia pätina si spomenie na drahé poštovné, štvrtá pätina pomyslí na vyčkávanie poštárky a piata čaká správy, dobré, zlé, šeky na zaplatenie, dávky alebo dôchodok. Je však naozaj 5 vecí, ktoré hnevajú, trápia aj demotivujú. Čoraz viac a opakovane sa s nimi stretávame mnohí a nemenia sa.

pošta a obálky

1. Nezastihnutý a doma

Sedíte doma, čakáte poštárku a tá nechodí. Keď vám to ale nedá a o 10:00 zbehnete ku schránke, nájdete si tam lístoček „Nezastihnutý“. Nikto nezvonil, ani výťah nikto neprivolal za celé ráno mimo tých ranných pracantov. To isté sused na prízemí. A nie po prvý raz. Už logika nepustí, že nezastihnutý, hoci je doma, nedáva zmysel. A môžete čakať aj celé týždne.

2. Čakanie

Na pošte býva plno. Za to pošta veľmi nemôže. Môže však za systém, keďže obedné prestávky v mestách a hodiny, kedy prichádza nával po skončení pracovnej doby celých fabrík, asi máloktorá pošta je na niečo také pripravená. Vy aj nájdete pani, ktorá je voľná a vám z obednej prestávky naozaj ostane čas aspoň na fastfood pri okienku, ibaže vás odbije, že si máte počkať. Pani pri okienku zadáva papiere do počítača, o ktorých si laik môže myslieť, že tieto papiere je možné zadávať do počítača aj o hodinku, keď bude menej ľudí. Keď sa do radu dostane človek, ktorý nemá pripravené tlačivá, alebo arogantný dôchodca s chuťou všetko riadiť… pomooooc. Ale k čakaniu pripojme aj situácie ako v tomto článku. Čakáte nevyhnutnú zásielku, odosielateľ zaplatí 1. triedu a poštári sú na dovolenke. Preto vám zásielka dorazí až o týždeň po odoslaní. A vás môže aj trafiť šľak.

3. Zvyšovanie cien

Pošta na Slovensku zvyšuje ceny. Údajne je menej zákazníkov. Pochopiteľne. Facebook, pred tým ICQ, ale aj emaily, šetria na poštovnom. Posielame len nevyhnutné veci, pohľadnice a obchodné, či obchodne nutné zásielky mimo balíky ako také. Ceny pošta zvyšovať musí, keďže si to žiada dopyt po pošte a stav. Na druhej strane, ak už chcete poslať list, alebo balík, možno si to práve kvôli výške poštovného rozmyslíte a balíček radšej odveziete. Odviezť darčeky pred Vianocami rodine pod Tatrami osobne na vlastnom aute je lacnejšie, ako ich poslať poštou. A to je už čo povedať.

4. Bez lístka ani na krok

Niektoré pošty na Slovensku vám vôbec nedajú váš balíček bez lístka. Ak vám z domu volali, že došiel lístok, ideálne ako je popisované v prípade v bode 1., vy len tak tak stíhate záverečnú a štrngajúc kľúčom v ruke vám teta povie len toľko, že ak nemá lístok, nemá to podľa čoho pohľadať a je jej jedno, že ste jediný Dyoníz Pašternák na celom Slovensku. Ona to totiž „musí hľadať!“

5. Ľudia pred okienkom aj za ním

Na pošte je to presne ako v každom inom obchode, úrade, či okienkach rôzneho typu. Ľudia sú rôzni. Aj tu pracujú ľudia neochotní, zbytočne prísni, nepriateľskí, vtipní, usmievaví, mladí, starší. Za vami stoja rovnako tak rôzni ľudia. Keď sú otrávení a dirigujú, vyvreskujú za predbiehanie, atmosféra začne byť dusná. To najhoršie je však určite to, keď je podráždenou pani za okienkom. Najmä ak poukážku typu U ste nikdy nepotrebovali a nevideli, potrebujete pomôcť a náhodou nenosíte so sebou pero, lebo naposledy ste ho potrebovali v roku 2011. Pani pri okienku občas vie aj pozdraviť, to je hneď deň krajší. Počula váš pozdrav a hoci počuje pozdrav a odzdrav za deň 1222x, pre vás je to stále jediná návšteva pošty v tento deň, ak nie za mesiac.