Pre mnohých ľudí predstavuje zima najviac deprimujúce obdobie roka. A niet sa čo čudovať. Dni sú krátke a temné, slnko neraz ani nevyjde spoza mrakov a ručička teplomera často klesá pod nulu. Napriek tomu má aj táto časť roka svoje čaro a skrýva množstvo tajomstiev. Týchto 5 prekvapujúcich faktov o zime vás o tom takmer určite presvedčí.
1. Cez zimu nie je zem najďalej od slnka
Aj keď by sa intuitívne mohlo zdať, že práve cez zimu bude zem najďalej od slnka, opak je pravdou. Zem je k svojej hviezde najbližšie práve začiatkom januára. Samotná zima je spôsobená sklonom zemskej osi, vďaka čomu v tomto období na severnú pologuľu dopadá omnoho menej svetelných lúčov ako v iné časti roka.
2. Najnižšia nameraná teplota je skutočne mrazivá
V roku 1983 na sovietskej antarktickej stanici Vostok klesla ručička teplomera až na neuveriteľných -89,2°C. Táto hodnota je doteraz považovaná za svetový rekord. Len pre porovnanie, najnižšia nameraná teplota na území Slovenska dosiahla -41°C. Namerali ju v roku 1929 v obcí Vígľaš.
3. Zimné olympijské hry sa pravidelne konajú už 100 rokov
Prvé takéto hry sa uskutočnili vo francúzskom Chamonix v roku 1924 a konajú sa pravidelne každé štyri roky. Jedinú výnimku predstavovalo obdobie Druhej svetovej vojny v období rokov 1940 a 1944. Zaujímavosťou je to, že doteraz nebola hostiteľom žiadna krajina, ktorá sa nachádza na južnej pologuli.
4. Človek sa prekvapivo rýchlo adaptoval na zimu
Aj keď človek ako živočíšny druh sa vyvinul v teplých afrických savanách, po migrácií do iných častí sveta sa dokázal pomerne rýchlo prispôsobiť chladnejším podmienkam. Ľudia žijúci v severnejších zemepisných šírkach, kde panujú tuhé zimy, majú dnes spravidla svetlú pleť, vlasy aj oči. Naopak obyvatelia teplejších krajín sú výrazne tmavší. Tmavá pleť má vyššiu prirodzenú ochranu proti UV žiareniu, s priemerným ochranným faktorom UVB približne 13, oproti faktoru 3 bielej pleti.
5. Cez zimu zjeme viac
Ak aj vy v zime častejšie siahate po sladkostiach a tučných jedlách, nie je to nič nezvyčajné. Menej slnečného žiarenia totiž súčasne znamená aj menej vitamínu D, ktorého prirodzený úbytok prispieva k zníženej tvorbe cholesterolu. Ľudské telo sa potom tento nedostatok snaží kompenzovať navýšením množstva prijatých kalórií. Dôsledkom toho sme v zimných mesiacoch hladnejší a spravidla toho zjeme viac než počas ktorejkoľvek inej časti roka.
