<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>história Archives - TOP5 magazín</title>
	<atom:link href="https://top5.sk/tag/historia-2/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://top5.sk/tag/historia-2/</link>
	<description>Magazín o bývaní, zdraví, technológiách a životnom štýle</description>
	<lastBuildDate>Tue, 22 Apr 2025 13:40:09 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	
	<item>
		<title>TOP 5 neoceniteľných plodín, za ktoré môžeme vďačiť Amerike</title>
		<link>https://top5.sk/top-5-rastliny-plodiny-za-ktore-mozeme-vdacit-amerike/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[viktor fiala]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 24 Jul 2017 18:07:49 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Novinky]]></category>
		<category><![CDATA[gastronómia]]></category>
		<category><![CDATA[história]]></category>
		<category><![CDATA[jedlo]]></category>
		<category><![CDATA[zelenina]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://top5.sk/?p=358</guid>

					<description><![CDATA[<p>Amerike môžeme vďačiť za veľa. Napríklad aj za rastliny a teda plodiny, ktoré naši predkovia spoznali len vďaka Indiánom, ktorí sa ich pestovaniu venovali. </p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-rastliny-plodiny-za-ktore-mozeme-vdacit-amerike/">TOP 5 neoceniteľných plodín, za ktoré môžeme vďačiť Amerike</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Hoci Ameriku, či skôr jej kanadskú časť, objavili ako prví Vikingovia, tí do Európy neprinášali ich plodiny. Po objavení Krištofom Kolumbom v rámci získania čo najväčšieho bohatstva, nastala aj produktová výmena. Do Ameriky sa dostávali kone, dobytok, zbrane, obilie a choroby. Naopak z Ameriky mnoho plodín, ktoré znamenali absolútne zmeny vo všetkých európskych gastronomických oblastiach. Vybrali sme 5 rastlín, ktoré zmenili Európu, či celý svet najviac.</p>
<p><strong>5. Paprika</strong><br />
Paprika je čerstvá veľmi cenným zdrojom vitamínov. Ako sušená je zas farbivom a korením. Ak si zoberieme chilli verzie papriky, máme výborné dochucovadlo a koreninu.</p>
<p><strong>4. Kakao</strong><br />
Kakao je neoceniteľná potravina. Tvorí naše Granko, je dôležitou súčasťou čokolády, rôznych nápojov a cukroviniek. Tvorí časť detstva a ani to naše bez kakaa nemôže existovať. Napríklad také Vianoce.</p>
<p><strong>3. Rajčiny</strong><br />
Kde by bol kečup, ak by ho židovský obchodník Heinz neskopíroval Číňanom z čínskej reštaurácie? Možno by sme ho poznali stále pod názvom Ket – Chup, avšak kde by bol ket – chup, ak by neexistovali rajčiny? Plodina bohatá na vodu je neoceniteľná v gastronómiách celého sveta. Niet sa čomu diviť, používa sa aj čerstva, pretlaková aj sušená podoba.</p>
<p><strong>2. Kukurica</strong><br />
V Afrike tvorí dôležitú plodinu, v mnohých krajinách je od nej závislé vykrmovanie ošípaných, výroba škrobu, alebo múky. Chýbal by nám aj popcorn.</p>
<p><strong>1. Tabak</strong><br />
Tabak, hoci nie je príliš vábny a mnohí by sme ho najradšej celkom zakázali, formuje ekonomiku, je dôležitou komoditou na burze cenných papierov, tvorí kultúru minimálne Kuby, môže za smrť miliónov ľudí a za zdravotné problémy ešte väčších miliónov.</p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-rastliny-plodiny-za-ktore-mozeme-vdacit-amerike/">TOP 5 neoceniteľných plodín, za ktoré môžeme vďačiť Amerike</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>TOP 5 dôvodov, prečo svet bez Facebooku bol lepší</title>
		<link>https://top5.sk/top-5-dovodov-preco-svet-bez-facebooku-bol-lepsi/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[viktor fiala]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 28 Aug 2016 19:27:08 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Novinky]]></category>
		<category><![CDATA[Facebook]]></category>
		<category><![CDATA[história]]></category>
		<category><![CDATA[mobil]]></category>
		<category><![CDATA[sociálna]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://top5.sk/?p=513</guid>

					<description><![CDATA[<p>Dnes má každá televízia svoj Facebook. Portál, server, projekt, veľká udalosť, či osobnosť, každý je na Facebooku, aby mohol spájať ľudí.</p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-dovodov-preco-svet-bez-facebooku-bol-lepsi/">TOP 5 dôvodov, prečo svet bez Facebooku bol lepší</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Dnes má každá televízia svoj Facebook. Portál, server, projekt, veľká udalosť, či osobnosť, každý je na Facebooku, aby mohol spájať ľudí. Pýši sa ním kdekto a práve Facebook uvádza smer, akým sa bude uberať ďalšia generácia. Bude online a na sieti bude celý ich život. Priveľká závislosť najmladších generácií používateľov internetu tvorí problém o ktorom sa dnes hovorí zatiaľ v rámci konšpirácií, no ľudstvo pomaly prichádza o to krásne súkromie, aké bolo vo svete bez Facebooku.</p>
<h2>1. Menej sledovania</h2>
<p>Dnes nie sú ničím vzácnym rozchody kvôli Facebooku. Akonáhle označíte a klikáte na tlačidlá, emoticony, zdieľate, vytvárate tým obraz o sebe neraz mylný a nie úplný. Ak ste klikli niekoho obrázok, nemusíte sa celkom stotožňovať s jeho obsahom a vy ani netušíte, kto je tým divákom, čo vašu činnosť práve sleduje. Ak ste navštívili Grécko a zmienili sa o tom na Facebooku, vlastne všetci priatelia vedia, že ste boli na dovolenke. Rovnako tak o vás ktokoľvek z nich môže vedieť aj to, čo nie je pravda a to sa cez Facebook dá veľmi ľahko.</p>
<h2>2. Viac času</h2>
<p>Naozaj sme mali viac času na všetko. Menej stráveného času sledovaním a sliedením na Facebooku mali aj niektoré zvláštne typy ľudí. Veľakrát ľudia, ktorí Facebooku a iným sieťam podľahli, kontrolujú statusy, trpia problémom a roztržitosťou, pocitmi, že ak sa niečo udialo a oni to nevideli, bude to katastrofa. Respektíve ak názor, či fotografia nenazbierala dostatok lajkov od konkrétnych ľudí, stal sa asi nejaký problém&#8230;</p>
<h2>3. Menej tasenia mobilu</h2>
<p>Ešte pamätáme podaktorí časy, keď sa mobil vyťahoval kvôli sms, či telefonovaniu. Dnes sa vyťahuje čeknúť fejsbučik. O minútu opäť. A znova a znova. Všade kam mladí prídu, do reštaurácie, do parku, a podobne. Messenger len taký fukot. A niektoré indivídua dokonca píšu tomu, čo sedí v reštaurácií oproti. A to vôbec nie je ojedinelý prípad.</p>
<h2>4. Firmy a online marketing fungovali inak</h2>
<p>Firmy nemali starosti s fungovaním nejakého Facebooku. Dnes ak chce firma držať krok s konkurenciou, musí najímať drahé agentúry, či špecialistov, ktorí sa starajú o viralitu a celú stránku ako takú. Na Facebooku existuje niekoľko zásad a tie musia vedieť ovládať a správne chápať. Oslovovať ľudí neustále, komerčnými aj virálnymi príspevkami. Hrať sa na zabávača, aj vedúceho tímu. Najmä však online marketing Facebook výrazne ovplyvnil tým, že vytvoril samostatné prostredie v ktorom sa dá inzerovať. Pre veľký počet firiem je to však nástroj, kam nalejú peniaze a nezískajú nič. Ak nemáte radi Facebook a jeho výrazný vplyv na verejnosť, ktorá je následne ľahko manipulovateľná, nedarí sa vám na ňom, podobne ako našej stránke na Facebooku.</p>
<h2>5. Sociálne kontakty boli ťažšie, no predsa ľahšie</h2>
<p>V rámci sociálneho spojenia s ostatnými to bolo ťažšie. Nebol Facebook, ale boli emaily a ICQ. A kto nemal ani to, tak hold zostal aspoň v telefónnom zozname. Viac sa telefonovalo, navštevovalo, stretávalo vonku. Aj gratulácia k meninám vyzerala inak. Dnes hromadné označenie všetkých Tomášov na 7. marca, žanety začiatkom júna, či Evy na 24. decembra znamená odbiť si túto „povinnosť“ pár kliknutiami a všetko je pohodlne vybavené, vycapené na ich nástenke, hoci možno o nič také nestáli. Vzťahy medzi ľuďmi boli oveľa osobnejšie. Dnes niekoho nevidieť nejaký čas nie je dôvod na stretávku tak ako kedysi, stačí <a href="http://bold.sk/facebook-z-internatnej-izby-celeho-sveta/"><strong>napísať cez Facebook</strong></a>, pobaviť sa o posledných príspevkoch, alebo začať diskusiu kvôli niečomu, čo ich na Facebooku spája.</p>
<p><strong>Myslenie líšiek mimo digitálneho sveta</strong></p>
<p>Na rozdiel od digitálneho životného štýlu, <a href="https://odpudzovace.sk/kategoria/pasce-lapace-a-plasice/odchytove-pasce/pasce-na-lisky/">líšky </a>žijú v skutočnom svete. Ich schopnosť cielene vyhľadávať potravu a prispôsobovať sa vývoju okolia môže byť vzorom pre nás všetkých, aby sme sa viac sústreďovali na skutočné veci okolo seba.</p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-dovodov-preco-svet-bez-facebooku-bol-lepsi/">TOP 5 dôvodov, prečo svet bez Facebooku bol lepší</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>TOP 5 najvražednejšie zemetrasenia v ľudskej histórii</title>
		<link>https://top5.sk/top-5-najvrazednejsie-zemetrasenia-ludskej-historii/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[viktor fiala]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 26 May 2016 19:10:13 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Novinky]]></category>
		<category><![CDATA[Čína]]></category>
		<category><![CDATA[história]]></category>
		<category><![CDATA[zem]]></category>
		<category><![CDATA[zemetrasenie]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://top5.sk/?p=468</guid>

					<description><![CDATA[<p>Zemetrasenie je prírodný jav, ktorý nedokážeme predvídať a nedokážeme sa voči nemu plnohodnotne brániť. Slovensko sa nachádza na slabom tektonicky aktívnom mieste, takže u nás sa nestretávame...</p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-najvrazednejsie-zemetrasenia-ludskej-historii/">TOP 5 najvražednejšie zemetrasenia v ľudskej histórii</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Zemetrasenie je prírodný jav, ktorý nedokážeme predvídať a nedokážeme sa voči nemu plnohodnotne brániť. Slovensko sa nachádza na slabom tektonicky aktívnom mieste, takže u nás sa nestretávame so silnými otrasmi zemských dosiek. Kým môžeme pociťovať otrasy, niekde na zemi, či v hĺbke sa odohráva posun zemských dosiek a ťažkých nepredstaviteľných más materiálu pokojne aj o pár metrov. Pohyb zeme je však spojený aj s ničivosťou. Rúcajúce budovy, mosty plné áut, či zranenia ľudí na ulici pri takýchto budovách, znamenajú vždy veľké nešťastia a vyčíslovanie škôd na majetku a na životoch. Tie najničivejšie zemetrasenia v histórii ľudstva sa odohrávali prevažne v Číne.</p>
<h2>5. Japonsko 1923, 143 000 mŕtvych</h2>
<p>Zemetrasenie v Japonskom meste Kanto v roku 1923 patrí dodnes v krajine medzi najničivejšie. Japonsko je častým dejiskom otrasov zeme. Tento jav pritom ovplyvňuje aj miestnu architektúru, aby dokázala odolávať zemetraseniam rôznej sily. Nešťastie si vyžiadalo 143 000 mŕtvych.</p>
<h2>4. Čína 1920, 200 000 mŕtvych</h2>
<p>Jedno z najničivejších zemetrasení v histórii Číny sa odohralo v roku 1920, krátko pred japonským. O život v ňom prišlo 200 000 ľudí a epicentrum bolo pri meste Haiyuan.</p>
<h2>3. Haiti 2010, 230 000 mŕtvych</h2>
<p>Na zemetrasenie v Haiti si mnohí spomínajú živo aj dnes. Po nešťastí, kedy sa mnoho budov zrútilo a desaťtisíce ľudí sa z ničoho nič stali bezdomovcami, sa do krajiny vydalo viacero krajín s humanitárnou pomocou, aj množstvo novinárov rôzneho typu, dobrodruhovia hľadajúci zážitky, či túžiaci pomôcť. O život prišlo 230 000 ľudí a z následkov sa krajina vyrovnáva len pomaly. Turizmus, ktorý mal krajine pomôcť, sa počas poslednej sezóny oslabil aj vďaka vírusu Zika.</p>
<h2>2. Čína 1976, 255 000 mŕtvych</h2>
<p>Druhé najničivejšie zemetrasenie s obeťami na životoch sa odohralo v Číne v meste Tchang-šan v roku 1976. Vtedy si nešťastie vyžiadalo až 255 000 obetí na životoch.</p>
<h2>1. Čína 1556, 830 000 mŕtvych</h2>
<p>Len z historických prameňov ako apokalyptická spomienka na staré záznamy čínskej histórie, nám zostali zmienky o smrti až 830 000 obetí silného zemetrasenia, ktoré krajinu postihlo v roku 1556. Epicentrom malo byť okolie Šan-si a v súčasnosti by takto ničivé zemetrasenie počítalo obete na milióny.</p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-najvrazednejsie-zemetrasenia-ludskej-historii/">TOP 5 najvražednejšie zemetrasenia v ľudskej histórii</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>TOP 5 najzaujímavejších miest hradu a múzea Červený Kameň</title>
		<link>https://top5.sk/top-5-najzaujimavejsich-miest-hradu-muzea-cerveny-kamen/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[viktor fiala]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 12 Mar 2014 17:32:16 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Novinky]]></category>
		<category><![CDATA[Červený Kameň]]></category>
		<category><![CDATA[história]]></category>
		<category><![CDATA[hrad]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://top5.sk/?p=292</guid>

					<description><![CDATA[<p>Hrad Červený Kameň patrí medzi naše najkrajšie a najzachovalejšie hrady, ktoré sa každoročne stávajú mimo iných podujatí aj dejiskom historických festivalov. </p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-najzaujimavejsich-miest-hradu-muzea-cerveny-kamen/">TOP 5 najzaujímavejších miest hradu a múzea Červený Kameň</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Hrad Červený Kameň patrí medzi naše najkrajšie a najzachovalejšie hrady, ktoré sa každoročne stávajú mimo iných podujatí aj dejiskom historických festivalov. Rebríček piatich najzaujímavejších miest, ktoré v múzeu Červený Kameň a vlastne teda na hrade nájdete, bol vytvorený v spolupráci s hradom. Nasledovné zaujímavosti teda môžete prijať ako inšpiráciu k tomu, čo si na hrade určite nenechajte ujsť.</p>
<p><strong>Sala Terrena</strong><br />
Sala Terrena je považovaná za jeden z najväčších skvostov tohto hradu. Jej meno je talianskeho pôvodu a preložiť sa dá ako „prírodná sála“. Na hrade Červený Kameň ju nechal vybudovať Mikuláš IV. Pálffy, ktorý na hrad pozval umelcov – štukatérov, kamenárov, maliarov, ktorých úlohou bolo prebudovať hrad na honosné reprezentačné sídlo v barokovom slohu. Fresky v tejto miestnosti vytvoril taliansky majster Carpoforo Tencala v rokoch 1654-1657. Panstvo sa v tejto miestnosti zdržiavalo hlavne v lete. Počas horúcich dní a večerov tu trávilo svoje voľné chvíle. Tiež sa tu hrávali divadelné predstavenia. V súčasnosti sa táto miestnosť využíva na poriadanie civilných sobášov.</p>
<p><strong>Lekáreň</strong><br />
Lekáreň, nazývaná Zlatý orol, vznikla v 2. polovici 17. storočia. Vyrábali sa tu lieky na rôzne neduhy, likéry, kozmetické prípravky, či sladkosti. Unikátom je kniha receptov z roku 1727, ktorá obsahuje 824 návodov na prípravu rôznych liečiv. Zariadenie lekárne pochádza z roku 1752. Poslednýkrát bola činnosť lekárne zdokumentovaná v 30. rokoch 19. storočia počas cholerovej epidémie.</p>
<p><img decoding="async" src="https://zaujimavosti.net/gallery/travel/cervenykamen/cervenykamen-lekaren.jpg" alt="Červený Kameň Lekáreň" /></p>
<p><strong>Rytierska sála</strong><br />
Najväčšia miestnosť na hrade, ktorá kopíruje šírku celého hradného krídla. Zaujímavosťou je strop tejto miestnosti, ktorý je reťazami upevnený o krov, vďaka čomu v rytierskej sále nemuseli byť použité ďalšie oporné prvky alebo piliere. Miestnosť, slúžiaca ako sieň predkov, mala odkazovať na všetky boje a víťazstvá, ktoré Pálffyovci dosiahli počas storočí. Z rytierskej sále je možné tiež nazrieť do pôvodne veľmi bohatej hradnej knižnice, ktorá obsahovala až okolo 14 000 zväzkov kníh.</p>
<p><img decoding="async" src="https://zaujimavosti.net/gallery/travel/cervenykamen/cervenykamen-rytierskasala.jpg" alt="Červený Kameň Rytierska sála" /></p>
<p><strong>Kaplnka</strong><br />
Hradná kaplnka, zasvätená Panne Márii Nanebovzatej, je ukážkou barokového sakrálneho umenia. O vynaliezavosti majstrov svedčí aj oltár, ktorý vyzerá ako mramorový, no v skutočnosti je z dreva. Zaujímavosťou je kľakadlo, ktoré si nechala zhotoviť grófka Blanka Pálffyová zo smrteľnej postele svojho manžela, Vojtecha Pálffyho a je tak príkladom manželskej lásky. Bohatá fresková výzdoba je dielom talianskeho majstra Carpofora Tencalu.</p>
<p><img decoding="async" src="https://zaujimavosti.net/gallery/travel/cervenykamen/cervenykamen-kaplnka1.jpg" alt="Červený Kameň kaplnka" /></p>
<p><strong>Hradné pivnice</strong><br />
Unikátne hradné pivnice dali vybudovať v 16. storočí Fuggervci z Augsburgu, ktorí v rámci svojej spoločnosti obchodovali s meďou, zlatom, striebrom a železom a potrebovali pevnosť, ktorá by ich materiál chránila. Kuriozitou je skutočnosť, že tieto komodity tu uložené nikdy neboli. Noví majitelia – Pálffyovci – ich už nevyužívali na uskladnenie nejakého špecifického artiklu. Za výnimku môžeme považovať snáď len víno – typický produkt malokarpatského regiónu. Za účelom jeho výroby nechal Mikuláš II. Pálffy na konci 16. storočia vybudovať v rámci prestavby aj hradnú lisovňu, kde je umiestnený kladový lis na hrozno z roku 1774. Za účelom obrany pevnosti sú na nárožiach situované podsadité delové bašty s kazematmi. Pri ich výstavbe sa staviteľ Ján Spazzo z Bratislavy inšpiroval dielom renesančného umelca Albrechta Dürera. V bližšom okolí takúto dodnes zachovanú pevnosť neuvidíte.</p>
<p><img decoding="async" src="https://zaujimavosti.net/gallery/travel/cervenykamen/cervenykamen-pivnice.jpg" alt="Červený Kameň pivnice" /></p>
<blockquote><p>Prídite nás navštíviť osobne, v mesiacoch máj – september od 9.00 do 17. 00 hod., v mesiacoch október – apríl od 10.00 do 15.00 hod. Múzeum ponúka dva prehliadkové okruhy: I. Šľachtická rezidencia, ktorý vás prevedie hradným interiérom a II. Renesančná pevnosť, kde sa oboznámite s obranným systémom hradu zo 16. storočia a jeho podzemím. Viac informácií nájdete na našej stránke <a href="http://www.hradcervenykamen.sk" target="_blank" rel="noopener">www.hradcervenykamen.sk</a> alebo na facebookovej stránke múzea. Kontaktovať nás môžete aj telefonicky na čísle: 033/690 58 03 alebo mailom na adrese: objednavky-mck@snm.sk.</p></blockquote>
<p><em>Foto: všetky práva vyhradené, distribúcia a zdieľanie obmedzené, © Červený Kameň</em></p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-najzaujimavejsich-miest-hradu-muzea-cerveny-kamen/">TOP 5 najzaujímavejších miest hradu a múzea Červený Kameň</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>TOP 5 najstarších budov na svete, ktoré dodnes z časti stoja</title>
		<link>https://top5.sk/top-5-najstarsich-budov-na-svete-ktore-dodnes-z-casti-stoja/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[viktor fiala]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 11 Feb 2014 08:06:43 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Novinky]]></category>
		<category><![CDATA[architektúra]]></category>
		<category><![CDATA[budova]]></category>
		<category><![CDATA[budovy]]></category>
		<category><![CDATA[história]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://top5.sk/?p=277</guid>

					<description><![CDATA[<p>História ľudstva ukrýva mnoho tajomstiev, ktoré sa ešte nepodarilo odhaliť. Vďaka objavom, ktoré sú nám známe je možné vytvoriť rebríček najstarších budov na svete, ktorých vek siaha až do roku 4850 pred našim letopočtom. </p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-najstarsich-budov-na-svete-ktore-dodnes-z-casti-stoja/">TOP 5 najstarších budov na svete, ktoré dodnes z časti stoja</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>História ľudstva ukrýva mnoho tajomstiev, ktoré sa ešte nepodarilo odhaliť. Z archeologického výskumu a z toho, čo dodnes vieme, poznáme vývoj staviteľstva a architektúry využívajúci prírodné materiály. Stavby vyhotovené z kameňa sa nám dodnes zachovali viac, než tie drevené a práve tie kamenné tak pochopiteľne zostali rozpoznateľné dodnes. Ak by sme mali zostaviť rebríček tých najstarších budov, ktoré plnili funkciu budovy, mali strechu, poskytovali útočisko, či len úkryt a zároveň sú nám známe, potom by sme celkom najstaršiu budovu prekvapivo našli v Európe.<em> (foto Barnenez, Francúzsko)</em></p>
<p><strong>5. CUICUILCO, pyramída v Mexiku, rok 800 p. n. l</strong><br />
Lokalita je veľmi významným archeologickým náleziskom, pretože jeho história sa písala po tisíc rokov. Národ stredoamerických Indiánov Toltékov mesto založil najskôr ako osadu pre roľníkov a výrobcov keramiky a stavby, ktoré sú dodnes rozpoznateľné a jasne identifikovateľné siahajú do približne roku 800 p. n. l.. Úpadok mesta sa prejavil po zväčšení vplyvu mesta Teotihuacan a sopka Xitle okolo roku 400 n. l. dokonala to, čo nezničil zub času.</p>
<p><strong>4. MEHRGARH, viacero konštrukcií, Pakistan, rok 2600 p. n. l</strong><br />
V Pakistanskom regióne Balúčistán sa nachádza významné neolitické archeologické nálezisko, ktoré dodnes zachováva množstvo zachovaných základov budov, skladísk, či obydlí ľudí. História Mehrgarhu siaha až do roku 7000 pred n. l. avšak budovy, ktoré zostali dodnes sa počítajú na približne rok 2600 až 2000 p. n. l.. Nálezisko sa podarilo nájsť francúzskym archeológom v roku 1974.</p>
<p><strong>3. DŽOSEROVA PYRAMÍDA, Egypt, rok 2667 p. n. l.</strong><br />
Djoserova, alebo ak chcete Džoserova, pyramída je známa ako stupňovitá pyramída ležiaca ďaleko od bežných trás turistov. Je vysoká necelých 62 metrov a postavili ju ako hrobku faraóna Djosera. Nazýva sa prvou egyptskou pyramídov, aj keď vieme, že nebola prvá. Je však jediná a najstaršia z tejto éry, ktorá sa nám rozpoznateľná zachovala dodnes. V jej okolí sa dodnes nachádza niekoľko ďalších budov už rôzneho veku. Celkovo mala pyramída 6 stupňov, spodný základný je dnes už výrazne poškodený. Množstvo okolitých budov bolo po stáročia pochovaných v naviatom piesku. Odkrývaný bol až v posledných desaťročiach.</p>
<p><strong>2. SECHIN BAJO, sídlo v Peru, rok 3500 p. n. l</strong><br />
Sechin Bajo je staré kamenné mesto nachádzajúce sa pri meste Casma v pohorí Andy pri pobreží Tichého oceánu v Peru. Ide o najstaršiu stavbu v celej Amerike, ktorú sa podarilo odhaliť a postavil ju človek svojou činnosťou. Pomocou uhlíkovej metódy a pomocou nálezov sa podarilo odhaliť rok jeho postavenia v okolí 3500 p. n. l. Šlo o viacero stavieb, ktoré slúžili na rôzne účely, od skladísk po bežné obydlia. Objavili ho pritom len pred necelými piatimi rokmi.</p>
<p><strong>1. BARNENEZ, viacero hrobiek, Francúzsko, rok 4850 p. n. l</strong><br />
Barnenez je neolitické nálezisko nachádzajúce sa pri Plouezoc&#8217;h na samom západe celého Francúzska. Jeho odhadovaný vek siaha až do roku 4850 p. n. l. v jeho prvej fáze výstavby a jeho druhá fáza bola postavená niekedy okolo 4450 až 4000 p. n. l.. Lokalita bola osídlená aj neskôr. Miesto bolo prvýkrát zmapované v roku 1807 a o niekoľko rokov neskôr ho po prvý krát klasifikovali ako hrobka, či súbor hrobiek. Šlo o celkom 11 vchodov a komnát s mŕtvymi, ktoré sa nezachovali. Zostali nám však ukážky a doteraz stojace chodby z mohutných skál. Kým hrobky postavili z kameňa, svoje obydlia a bežné stavby mali zrejme postavené z dreva a tak s anám viac dôkazov o miestnej civilizácií nezachovalo.</p>
<p><strong>&#8222;BONUS&#8220; v podobe Göbekli Tepe, juhovýhodné Turecko &#8211; rok 10 000 p.n.l. </strong><br />
Celkom najstaršia stavba na svete, ktorá je väčšia ako strážna veža, či chatrč, je však bezpochyby nedávny objav v Turecku známy ako nálezisko Göbekli Tepe. Nejde však o budovu, so strechou, či jasným účelom použitia. Dodnes neexistuje jasný názor o tom, k čomu budova slúžila. V okolí sa našlo viacero lokalít a zrejme bolo miesto hojne obývaný. Hlavne však prinieslo dôkazy o tom, že človek bol schoný obrábať kameň a stavať budovy z ťažkých kamenných blokov v neuveriteľnej dobe &#8211; pred 12 000 rokmi, kedy datujeme ešte stále priebeh doby ľadovej. Do tohto veku mimochodom datovali tvorcovia filmu 10 000 B. C. ich príbeh, kde stavbu pyramíd v rámci scenára prisudzovali neznámym staviteľom a mamutom. Ak vynecháme mamuty, možno neboli celkom od pravdy.<br />
Viac o záhadnom Göbekli Tepe napríklad na <a href="http://zaujimavosti.net/veda-a-technika/historicke/archeologicka-lokalita-gobekli-tepe-v-turecku-siaha-az-doby-ladovej/" target="_blank" rel="noopener">zaujimavosti.net</a></p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-najstarsich-budov-na-svete-ktore-dodnes-z-casti-stoja/">TOP 5 najstarších budov na svete, ktoré dodnes z časti stoja</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>TOP 5: najzaujímavejšie letné miesta a atrakcie na Kysuciach</title>
		<link>https://top5.sk/top-5-najzaujimavejsie-letne-miesta-a-atrakcie-na-kysuciach/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[viktor fiala]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 22 Aug 2013 16:29:29 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Novinky]]></category>
		<category><![CDATA[cestovanie]]></category>
		<category><![CDATA[história]]></category>
		<category><![CDATA[Kysuce]]></category>
		<category><![CDATA[orloj]]></category>
		<category><![CDATA[príroda]]></category>
		<category><![CDATA[región]]></category>
		<category><![CDATA[ropa]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://top5.sk/?p=35</guid>

					<description><![CDATA[<p>Chystáte sa na severné Slovensko do zdanlivo chudobného regiónu Kysuce a radi by ste získali tipy na zaujímavé miesta a atrakcie, čo vlastne počas leta navštíviť a čo zažiť? Pripravili sme pre vás TOP 5 tých najzaujímavejších raritných miest, ktoré sa určite oplatí vidieť spolu s informáciou „prečo?“. Skanzen Vychylovka s historickou železnicou Vychylovka, časť</p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-najzaujimavejsie-letne-miesta-a-atrakcie-na-kysuciach/">TOP 5: najzaujímavejšie letné miesta a atrakcie na Kysuciach</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Chystáte sa na severné Slovensko do zdanlivo chudobného regiónu Kysuce a radi by ste získali tipy na zaujímavé miesta a atrakcie, čo vlastne počas leta navštíviť a čo zažiť? Pripravili sme pre vás TOP 5 tých najzaujímavejších raritných miest, ktoré sa určite oplatí vidieť spolu s informáciou „prečo?“.</p>
<p><strong>Skanzen Vychylovka s historickou železnicou</strong><br />
Vychylovka, časť obce Nová Bystrica (za Starou Bystricou), tu stála dávno pred skanzenom rovnako, ako tu fungovala lesná železnica. Po zrušení a zaplavení obcí Riečnica a Harvelka pre výstavbu vodnej nádrže sa niektoré drevenice zachránili a presunuli sem. Presunuli sa sem aj iné stavby z Kysúc a po vytvorení múzea vznikol skanzen, ktorý pripomína dávne osídlenie prevažne kopaničiarskeho typu. Miesto láka aj filmárov, nie len letných turistov, ktorí radi siahnu po kultúrnom dedičstve, starej architektúre a folklóre. Konajú sa tu vystúpenia, vystavujú tu ľudoví remeselníci, pochutiť sa dá na ľudových jedlách. Cez skanzen premáva historická železnica, ktorá využíva úvraťový systém. Funguje dodnes. V minulosti bola spojená s Oravou a jej časťou oravskej železnice. Dnes ide o dve rôzne železnice, ktoré sa však čoskoro opäť spoja a vytvoria tak železničné spojenie medzi Oravou a Kysucami.</p>
<p><img decoding="async" class="alignright" src="https://starabystrica.com/img/starabystrica-fotografie-namestie-orloj.jpg" alt="Stará Bystrica orloj" /><strong>Stará Bystrica</strong><br />
V prípade obce <a href="http://starabystrica.com" target="_blank" rel="noopener">Stará Bystrica</a> je možné za atrakciu považovať takmer celú obec. Jej zaujímavosťou je architektúra, ktorá sa v posledných 10 rokoch objavila na hlavnom námestí sv. Michala, tiahne sa cez základnú školu až po ďalšie námestie. Tradičné drevené prvky priniesli celkom iný look a to najväčšie lákadlo, ktoré v celé hodiny láka aj zahraničných turistov, je miestny orloj. Presnejší než ten pražský a pod odborným dohľadom ľudí, ktorí sa starajú aj o ten pražský. Orloj zobrazuje okrem času aj polohy mesiaca a slnka, presný kalendár a jeho okolie skrášľujú busty národných buditeľov. Okrem orloja a námestia s menšími atrakciami a legendami môžete navštíviť aj miestne lesy plné húb, nádhernej nezabudnuteľnej prírody, lesných plodov a zastaviť sa sem napríklad, ak mierite na nie až tak vzdialené Jánošikove dni do Terchovej.</p>
<p><strong>Pieskovcové gule v Megoňkách</strong><br />
Mestská časť mesta Čadca Milošová a jej osada Megoňky, sú známym miestom prevažne vo svete nadšencov pre geológiu. Pred pár desaťročiami tu v miestnom kameňolome ťažili kameň, no len čo začali odkrývať skaly hlbšie v zemi, odhalili obrovské kamenné gule, ktorých presnosť fascinuje dodnes. Mnohé boli z miesta ukradnuté a odvezené do širokého okolia. Tie, ktoré sa nedali odniesť, dodnes zostávajú v tomto kameňolome, v ktorom sa zastavila ťažba a dnes je jednou z prírodných atrakcií, o ktorých sa však stále veľmi na Slovensku nevie. Nevie sa z určitosťou ani to, ako vôbec mohli takto veľké okrúhle balvany vzniknúť.</p>
<p><img fetchpriority="high" decoding="async" class="aligncenter size-full" src="https://zaujimavosti.net/wp-content/uploads/pieskovcovegule.jpg" alt="" width="447" height="252" /></p>
<p><strong>Turzovka Živčáková</strong><br />
Z hľadiska veriacich a pútnikov ide o najvýznamnejšie miesto na Kysuciach. Z hľadiska všeobecného toto miesto skrátka patrí medzi TOP 5. Tisíce ľudí tu mieria na pútne miesto, kde sa zjavila Panna Mária, ale chodia sem aj ľudia v snahe načerpať si vodu z niektorého z miestnych prameňov. Ani netreba približovať, že mnohí týmto prameňom prisudzujú liečivé účinky.</p>
<p><strong>Ropný prameň v Korni</strong><br />
Prírodná rarita môže mať pre niekoho malý význam a pre niekoho môže ísť o nezabudnuteľný zážitok. Nájsť ropu vytekať len tak zo zeme však nemôžete každý deň. Pokiaľ zamierite do obce Korňa za dobrého počasia a vyšliapete si tých 100 metrov od parkoviska k prameňu na zelenej lúke, možno zacítite originálny zápach ropy a zhliadnete túto prírodnú raritu, zároveň štátom chránenú prírodnú pamiatku.</p>
<p style="text-align: center;"><img decoding="async" class="aligncenter size-full wp-image-36" src="https://top5.sk/wp-content/uploads/ropnypramen.jpg" alt="Ropný prameň v Korni, © zaujimavosti.net" width="450" height="313" srcset="https://top5.sk/wp-content/uploads/ropnypramen.jpg 450w, https://top5.sk/wp-content/uploads/ropnypramen-300x209.jpg 300w, https://top5.sk/wp-content/uploads/ropnypramen-100x70.jpg 100w" sizes="(max-width: 450px) 100vw, 450px" /><br />
<em>Foto © Ropný prameň, zaujimavosti.net</em></p>
<p>Informácie o Kysuciach nájdete aj na stránkach <a href="http://kysuce.info" target="_blank" rel="noopener">Kysuce.info</a></p>
<p>The post <a href="https://top5.sk/top-5-najzaujimavejsie-letne-miesta-a-atrakcie-na-kysuciach/">TOP 5: najzaujímavejšie letné miesta a atrakcie na Kysuciach</a> appeared first on <a href="https://top5.sk">TOP5 magazín</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
