1. Bezohľadnosť

Najbližšie ku kruhu nájdete vždy tých chovateľov, ktorí to možno preháňajú a chovateľstvo je u nich na prvom mieste. Byť prví, obsadiť si flek a vidieť poriadne na všetkých ostatných je priorita. Bezohľadnosť sa prejavuje práve u tých, ktorí pri exteriérových súťažiach zaberú jediným stanom a stoličkami 8 aj viac metrov dĺžky. Zapália si cigaretu a absolútne kašlú na to, že vedľa niekto stojí, má dieťa kočík, či v kočíku naukladané štyri čivavy. Bezohľadnosť v tomto smere občas nemá medze. Veď prečo neoslabiť konkurenciu?
Do bezohľadnosti nepochybne patrí aj ignorácia výkalov, močenia vlastného psa a neodpratanie tam, kde to stojí rovno v ceste frekventovanej chôdzi. Výkaly sú potom čoskoro všade možne a aróma tiež.

2. Sprej

Už pokyny k súťaži obsahujú informácie o zákaze chemických úprav. Dorazíte na miesto a občas sa musíte sťahovať. Nedokážete sa totiž nadýchnuť pre oblaky sprejov. Wella, Schwarzkopf, Syoss, gély, tužidlá, a rôzne púdre. Púdre nájdete na množstve stolov menších aj väčších plemien s vypadávajúcou krátkou srsťou. Pri pudloch, rôznych dlhosrstých plemenách, bišónoch a kóliách sa sprejuje jedna radosť. Organizátori to zakazujú, vy to nespravíte, ale tí šiesti konkurenti to spravia. Pýšia sa psíkom s extrémne krásnou hustou krivou a všetko je to pritom len v správnom spreji a technike. Pravidlá nepravidlá, neexistuje žiaden postih, žiadna kontrola. Najmä na českých výstavách v Prahe a Brne si môžete všimnúť, v akej šialenej miere prebieha sprejovanie. V uzavretých halách je následne nedýchateľný vzduch a keď tam postavíte svoje zmoknuté kurča so skleslou srsťou… do pekla, na čo dávajú do pravidiel a len v češtine, keď účasť je medzinárodná?

3. Skracovači

Skracovači sú úžasní v tom, že hoci potrebujú prejsť, strihnú si to po pomedzi stoličky. Sem tam niečo zhodia zo stoličiek a provizórnych riešení políc a aby to nestačilo, ešte vám sem tam zastanú so zadnicou pred vami a potom sa otočia a odfotia si vašu tvár aj s vašim psom. Aha, vlastne na fotografovanie sa treba obrniť. Na výstavy totiž prichádzajú aj bežní diváci a keďže sú fascinovaní všetkým tým dejom, tasia mobily s fotoaparátmi. Ale tomu sa viete vyhnúť poriadnou grimasou a gestom „no photo“.

4. Porotcovia

Pri posudzovaní psov je kľúčový osobný názor rozhodcu. Chovatelia sledujú, kto rozhoduje, zisťujú aké má vlastnosti, čo má rád a aj podľa toho sa prihlasujú, alebo neprihlasujú. Sú totiž takí, ktorí vášho psa vychvália pre výbornú stavbu tela a skritizujú zuby a následne na druhý deň iný porotca vychváli zuby a skritizuje plochý hrudník. Chovateľov hnevá, keď vyhráva evidentne horší pes, no ešte horšie je v spojitosti s posudzovateľmi ležérnosť a neobjektivita. Napríklad keď sa v skutočnosti porotca na psa pozrel asi 3x, pretože sa obzeral, kde je práve jeho priateľ s kávou. Nahrávka tohto posudku po rokoch dnes už skôr rozosmeje. Nakoniec to rozhodca zaklincuje tým, že ani netušíte, či sa pes páčil alebo nie a nechávate sa prekvapiť tým, čo nájdete v papieroch. O výstavách budete pochybovať, keď na osobnej koži zažijete podivné správanie porotcovskej komisie. Predvolajú prípravu všetkých CAJC, prídete, čakáte a na rad neprídu CAJC ale náhle ďalší v poradí. Keď sa pýtate, prečo sa preskočili CAJC, zistíte, že už prebehli pred pár minútami. Údajne bol na scéne jediný pes. Čakajúca kamera nič nenahrala, žiadnych CAJC nastúpených, ale porotca s posudzovateľom zapísali BOJa, ocenenie psovi, ktorý ani na scéne nebol. Vraj sme prišli neskoro, no v skutočnosti CAJC súboj o BOJa ani neprebehol. Táto situácia sa odohrala v Brne 7. Februára a nezostali sme šokovaní len my, ale aj ďalšia nastúpená čakajúca súťažiaca. Toto nás veľmi sklamalo a nenašiel sa nikto, čo by pomohol.

5. Priestor

Natlačiť čo najviac na čo najmenší priestor je záležitosťou výstav vo výstaviskách. Nie vždy sa využíva celá plocha výstaviska a tak sa kruhy a vystavovatelia tlačia, bežní návštevníci medzi nimi, čím priestorové riešenie je často nešťastné. Vystavovatelia sú neraz rozložení aj mimo svojho „kruhu“ a komplikovane sledujú, kedy kto ide. Asistenti rozhodcu prichádzajú na jediné miesto, kde vyvolávajú čísla. Počujú ich však prví desiati a ďalej už každý počuje to, čo chce, alebo vôbec. Tí vzadu nepočujú nič a sú tak aj niekoľko hodín v strese, či náhodou niekto nebude volať ich číslo. Zárukou nie je ani (ne)postupnosť čísiel. Keď sa k tomu pripočíta aj neschopnosť získať papiere, čísla, či hodnotenie na niektorých výstavách, pretože rozhodca s asistentmi je v strede, kam sa nesmie chodiť ani kričať, niekedy je možné naozaj vidieť ten pravý chaos a neistotu.

The post TOP 5 vecí, ktoré vás môžu hnevať ako chovateľa na výstavách psov appeared first on TOP5 magazín.