Tranzistor je polovodičová elektronická súčiastka, ktorá má schopnosť zosilňovať elektrický signál. Názov zariadenia je odvodený od slov transconductance s „polovodičovou“ príponou -stor ako v slove varistor.

Vynález tranzistora sa považuje za prelom v elektronike. Tento prvok nahradil veľké, nespoľahlivé a energeticky náročné elektrónky, čo viedlo k čoraz väčšej miniaturizácii elektronických zariadení a prístrojov, najmä preto, že vďaka nižšej spotrebe energie bolo možné zmenšiť aj pasívne prvky spolupracujúce s tranzistormi. V integrovaných obvodoch, napríklad v mikroprocesoroch, ich počet presahuje jednu miliardu.

Aplikácie tranzistorov

Tranzistory majú veľmi širokú škálu aplikácií. Používajú sa na konštrukciu rôznych typov zosilňovačov: diferenciálnych, operačných, výkonových, selektívnych, širokopásmových. Tranzistor je kľúčovým prvkom pri konštrukcii mnohých elektronických obvodov, ako sú zdroje prúdu, prúdové zrkadlá, stabilizátory, meniče napätia, elektronické kľúče, meracie spínače, generátory a mnohé ďalšie.

Vďaka jeho širokému využitiu nie je možné stretnúť sa so zložitejším elektronickým zariadením bez tohto prvku.

Rozdelenie tranzistorov

Existujú dve hlavné skupiny tranzistorov, ktoré sa líšia princípom činnosti – bipolárne tranzistory a unipolárne tranzistory.

V bipolárnych tranzistoroch prúd tečie cez polovodičové prechody rôznych typov vodivosti (n a p). Pozostáva z troch vrstiev polovodiča s typom vodivosti npn alebo pnp. Vyznačuje sa tým, že malý prúd tečúci medzi bázou a emitorom riadi väčší prúd tečúci medzi kolektorom a emitorom.

Unipolárne tranzistory sú tranzistory, v ktorých prúd preteká polovodičom s jedným typom vodivosti. Výstupný prúd je funkciou riadiaceho napätia.

V oblasti polovodiča s dvoma elektródami: source (S) a drain (D) sa vytvára tzv. kanál, ktorým preteká prúd. Pozdĺž tejto oblasti je umiestnená tretia elektróda, nazývaná brána (G). Napätie privádzané na hradlo mení vodivosť kanála, čím ovplyvňuje pretekajúci prúd.