Preto nebolo ťažké nájsť 5 symbolov, ktoré sú charakteristické pre toto mesto.

1. Dóm sv. Alžbety

Práve v Košiciach sa nachádza najväčší kostol na Slovensku, ktorý je zároveň aj najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Turistov láka nie len svojim vzhľadom zvonku, ale aj zvnútra. Obrovský oltár a nádherné maľby, to je presne to, čo v ňom nájdeme. Pre tých, ktorí majú radi výšky poskytuje aj výhľad na celé mesto z jednej z jej veží. Najskôr, ale treba zdolať pár stoviek schodov. Ten pohľad, najmä za slnečného počasia stojí za to.

2. Kaviareň Slávia

Neodmysliteľnou súčasťou Košíc je asi najznámejšia „televízna“ kaviareň – Slávia. Pred pár rokmi, sme mohli každý týždeň v televízii sledovať priame prenosy koncertov, vtedy obľúbených a populárnych spevákov. Ľudia postávajúci pred veľkými sklenenými stenami zakopávajúc o káble kamier, zvedavo nakukovali dnu. Pár rokov bola zatvorená a dnes je otvorená ako reštaurácia a ponukou mnohých jedál a nápojov.

3. Medzinárodný maratón mieru

Skrátene aj MMM je každoročne usporadúvaný maratón. Tento rok sa bežal už 93. ročník a zúčastnili sa na ňom ľudia z celého sveta. Beží sa v historickom centre aj po širšom okolí a celková trať ma dĺžku niečo cez 42 km. Keďže Košičania sú známi svojím športovým duchom, tak aj ich záujem o maratón je dosť veľký. Hoci zatiaľ v rýchlosti vedú obyvatelia afrických štátov, všetci veria, že raz sa to podarí aj niektorému z nich.

4. Košický slang

Tak ako každý región, tak aj ten košický má svoj slang. Obľúbený je hlavne u mladých ľudí, stále pridávajú nové slová, ktorým tí starší nemajú šancu porozumieť. Turisti zo západu určite netušia, čo znamenajú pomenovania šrac, čaja, brika alebo mište. To sú slová typické pre Košičanov. Používanie obľúbeného slovíčka TA, pred každou vetou, je samozrejmosťou.

5. Luník IX.

Asi najbizarnejším symbolom Košíc je Luník IX., nazývaný aj Mašličkovo. Sídlisko známe azda po celom Slovensku. Väčšina obyvateľov žije doslova bez okien, dverí a o vode a elektrine ani nehovoriac. Stále problémy s ničením ich príbytkov je nevyriešiteľná kauza už pár rokov. Zavítať naň sa neodporúča naozaj nikomu, ale bol by to určite nezabudnuteľný zážitok.

Symboly líšok a ich miesto v kultúre

V mnohých kultúrach je líška symbolom mazanosti a inteligencie. Košice, mesto bohaté na kultúru, môžu využiť túto symboliku na posilnenie svojho prírodného dedičstva a vytvorenie sýtosti medzi kultúrou a prírodou.

Pripravila Lucia Filipáková

The post TOP 5 symbolov mesta Košice appeared first on TOP5 magazín.

1. Prístupný od cesty s bezplatným parkoviskom

Parkovisko pri autobusovej zastávke v obci Bystré je bezplatné. Navštívili sme ho v auguste 2015 a vítalo nás prázdne parkovisko na ktorom sa postupne objavovali autá a ľudia parkujúci ako blázni. To už raz tak, keď chýbajú čiary oddeľujúce miesto od miesta. Z parkoviska sú to len tri minútky a ste pri hlavnom vstupe. Starí rodičia sa tak veľmi nenatrápia pri chôdzi a neprídu o všetku energiu pri presúvaní. Ak hovoríme o prístupnosti, vedeli ste že rovnako ako z Bratislavy je to sem z Košíc?

2. Jaskyňa je naozaj pekná

Možno nejde o jaskyňu o ktorej sa zmienia mnohí ako o prvej krásnej jaskyni na Slovensku. Napriek tomu obsahuje pestrý výber variácií úkazov a tvarov. Nejde teda len o kvaple, ale aj o zlomy, praskliny, rokliny a rôzne diery s vrásnením a tvarovaním usadenín. Nachádza sa tu aj stály tok riečky, ktoránaďalej formuje toto miesto, no ide o hlbšie miesta mimo trasy bežných turistov.

3. Nenáročná na prechod

Opäť mysliac na starých rodičov a rodiny s deťmi, ktoré sa nechcú veľmi trápiť a ani nemôžu s náročným chodením. 45 minútová prehliadka prechádza trasou dlhšou niečo viac ako polovicu kilometra. Počas nej sa návštevníci dostávajú cez viacero miest a vychádzajú na mieste, ktoré je len o pár metrov vyššie ako vstup na opačnej strane jaskyne. Od vstupu asi 3 alebo 2 minútky pešo.

4. Príjemný vzduch a liečba

Jaskyňa je už tradične miestom, ktoré je vyhľadávaným pre upokojenie dýchacej sústavy a problémy s dýchaním. Astmatici sa tu dokonca liečia, čiže o miestnych účinkoch nemožno pochybovať. Ako ťažký astmatik by som taký vzduch uvítal všade vôkol seba.

5. Príjemní ľudia a príjemná oblasť

Bystrianska jaskyňa sa nachádza v zelenej časti Slovenska plnej prírodných krás a miest, ktoré dlhé desaťročia niečo pre turizmus znamenajú. Rýdzo slovenská oblasť Nízkych Tatier plná často až nedotknutej prírody je určite lákadlom. V jaskyni sú príjemné sprievodkyne, mali sme šťastie aj na príjemných návštevníkov, ktorí nepotrebovali dokazovať, že zhltli múdrosť celého sveta.

foto: so súhlasom ZN.sk

The post TOP 5 dôvodov, prečo sa vám bude Bystrianska jaskyňa páčiť appeared first on TOP5 magazín.

Sala Terrena
Sala Terrena je považovaná za jeden z najväčších skvostov tohto hradu. Jej meno je talianskeho pôvodu a preložiť sa dá ako „prírodná sála“. Na hrade Červený Kameň ju nechal vybudovať Mikuláš IV. Pálffy, ktorý na hrad pozval umelcov – štukatérov, kamenárov, maliarov, ktorých úlohou bolo prebudovať hrad na honosné reprezentačné sídlo v barokovom slohu. Fresky v tejto miestnosti vytvoril taliansky majster Carpoforo Tencala v rokoch 1654-1657. Panstvo sa v tejto miestnosti zdržiavalo hlavne v lete. Počas horúcich dní a večerov tu trávilo svoje voľné chvíle. Tiež sa tu hrávali divadelné predstavenia. V súčasnosti sa táto miestnosť využíva na poriadanie civilných sobášov.

Lekáreň
Lekáreň, nazývaná Zlatý orol, vznikla v 2. polovici 17. storočia. Vyrábali sa tu lieky na rôzne neduhy, likéry, kozmetické prípravky, či sladkosti. Unikátom je kniha receptov z roku 1727, ktorá obsahuje 824 návodov na prípravu rôznych liečiv. Zariadenie lekárne pochádza z roku 1752. Poslednýkrát bola činnosť lekárne zdokumentovaná v 30. rokoch 19. storočia počas cholerovej epidémie.

Rytierska sála
Najväčšia miestnosť na hrade, ktorá kopíruje šírku celého hradného krídla. Zaujímavosťou je strop tejto miestnosti, ktorý je reťazami upevnený o krov, vďaka čomu v rytierskej sále nemuseli byť použité ďalšie oporné prvky alebo piliere. Miestnosť, slúžiaca ako sieň predkov, mala odkazovať na všetky boje a víťazstvá, ktoré Pálffyovci dosiahli počas storočí. Z rytierskej sále je možné tiež nazrieť do pôvodne veľmi bohatej hradnej knižnice, ktorá obsahovala až okolo 14 000 zväzkov kníh.

Kaplnka
Hradná kaplnka, zasvätená Panne Márii Nanebovzatej, je ukážkou barokového sakrálneho umenia. O vynaliezavosti majstrov svedčí aj oltár, ktorý vyzerá ako mramorový, no v skutočnosti je z dreva. Zaujímavosťou je kľakadlo, ktoré si nechala zhotoviť grófka Blanka Pálffyová zo smrteľnej postele svojho manžela, Vojtecha Pálffyho a je tak príkladom manželskej lásky. Bohatá fresková výzdoba je dielom talianskeho majstra Carpofora Tencalu.

Hradné pivnice
Unikátne hradné pivnice dali vybudovať v 16. storočí Fuggervci z Augsburgu, ktorí v rámci svojej spoločnosti obchodovali s meďou, zlatom, striebrom a železom a potrebovali pevnosť, ktorá by ich materiál chránila. Kuriozitou je skutočnosť, že tieto komodity tu uložené nikdy neboli. Noví majitelia – Pálffyovci – ich už nevyužívali na uskladnenie nejakého špecifického artiklu. Za výnimku môžeme považovať snáď len víno – typický produkt malokarpatského regiónu. Za účelom jeho výroby nechal Mikuláš II. Pálffy na konci 16. storočia vybudovať v rámci prestavby aj hradnú lisovňu, kde je umiestnený kladový lis na hrozno z roku 1774. Za účelom obrany pevnosti sú na nárožiach situované podsadité delové bašty s kazematmi. Pri ich výstavbe sa staviteľ Ján Spazzo z Bratislavy inšpiroval dielom renesančného umelca Albrechta Dürera. V bližšom okolí takúto dodnes zachovanú pevnosť neuvidíte.

Prídite nás navštíviť osobne, v mesiacoch máj – september od 9.00 do 17. 00 hod., v mesiacoch október – apríl od 10.00 do 15.00 hod. Múzeum ponúka dva prehliadkové okruhy: I. Šľachtická rezidencia, ktorý vás prevedie hradným interiérom a II. Renesančná pevnosť, kde sa oboznámite s obranným systémom hradu zo 16. storočia a jeho podzemím. Viac informácií nájdete na našej stránke www.hradcervenykamen.sk alebo na facebookovej stránke múzea. Kontaktovať nás môžete aj telefonicky na čísle: 033/690 58 03 alebo mailom na adrese: objednavky-mck@snm.sk.

Foto: všetky práva vyhradené, distribúcia a zdieľanie obmedzené, © Červený Kameň

The post TOP 5 najzaujímavejších miest hradu a múzea Červený Kameň appeared first on TOP5 magazín.

1. Bratislava (367 km²)
Hlavné mesto Slovenska je nepopierateľne najväčším mestom na Slovensku. Oproti iným mestám je stále malá, no pre malé Slovensko celkom stačí, aj keď je na škodu, že hlavné mesto nemá centralizovanú polohu.

2. Košice (244 km²)
Metropola východu je druhým najväčším mestom na Slovensku v rôznych rebríčkoch. Nepochybne však aj v rebríčku rozlohy mesta samotného.

3. Nitra (108 km²)
Mesto Nitra známe pre niekoľko významných historických miest, pre sídlo arcidiecézy, pre múzeá a kultúrne podujatia, školy, výstavníctvo… je celkom z pochopiteľných príčin tretie. Zaujímavosťou mesta je pohľad na mesto z diaľky, akoby ste ho mali na dlani

4. Banská Bystrica (103 km²)
Štvrtou je v rámci rozlohy naozaj Banská Bystrica. Mesto v strede našej krajiny sa rozprestiera v kopcovitej oblasti v objatí zelene a možno aj to pomáha k rozlohe mesta samotného, že je štvrtým, aj keď to na prvý pohľad nevyzerá.

5. Žilina (80,03 km²)
Metropola severu, ak to tak môžeme nazvať, sa dostáva na piate miesto pred Prešovom o asi 9 km², ktoré tvoria rozdiel medzi šiestym a piatym miestom. Aj Žilina je umiestnená medzi zelenými kopcami pri rieke Váh.

The post TOP 5 najväčšie mestá na Slovensku podľa svojej rozlohy appeared first on TOP5 magazín.

1. Váh (403 km): Naša najdlhšia rieka vzniká z Bieleho a Čierneho Váhu z vôd západných Vysokých Tatier a z prítokov Oravy a Kysuce. Je dlhá celkovo 403 km
2. Hron (298 km): Hron je druhá najdlhšia rieka na Slovensku a tiež druhá najväčšia rieka, ktorá preteká len územím Slovenska. Hron sa spomína už v starých rímskych zápiskoch cisára Marca Aurelia, ktorý rieku spomína ako Gran. Vzniká v Nízkych Tatrách a vlieva sa do Dunaja.
3. Ipeľ (232 km): Pramení vo Veporských vrchoch. Až 140 kilometrov rieky tvorí štátnu hranicu s Maďarskom.
4. Dunaj (172 km): Naša najhrubšia a najvodnatejšia rieka nie je síce najdlhšia, no má niekoľko „naj“. 172 km je rieka dlhá čisto na Slovensku. Len 22 kilometrov dĺžky Dunaja netvorí štátnu hranicu s inou krajinou a je zároveň čisto na slovenskom území. V zahraničí a u nás celková dĺžka tvorí 2 850 km
5. Morava (114 km): Rieka Morava tvorí 114 kilometrov dlhý tok, ktorý je zároveň štátnymi hranicami, najskôr s Českou republikou a potom Rakúskom. Vlieva sa do Dunaja priamo pod hradom Devín, v bratislavskej mestskej časti Devín. Miesto, ktoré je významné aj z historického hľadiska.

Foto: Zilina-gallery

The post TOP 5 najdlhších riek Slovenska: Váh, Hron, Ipeľ, Dunaj a Morava appeared first on TOP5 magazín.

Horalky
Slovenský keksík, ktorému prichádzajú na chuť aj zahraniční turisti, no v zahraničí si ho nekúpite. Je žiadaný u zahraničných Slovákov alebo u tých, čo sa odsťahovali a domov im pripomínajú občasné zásoby, či balíky od rodiny. Horalky ak sú čerstvé, sú jemné a chutné, často ich vidieť na stavbe, na výletoch, v školách. Ide o akúsi tradíciu, ktorá u nás aj miestami v Čechách stále je, že cenovo dostupná, rozmermi prijateľná Horalka si nájde miesto v batohu či vo vrecku takmer vždy.

Bryndza
Už sa popísalo na mnohých miestach mnohé. Bryndza mimo Slovensko už nie je bryndza, prípadne len kópia. Vyrobí ju azda len skúsený výrobca bryndze pokojne aj v Austrálií, ak má ovečky, dobrú trávu a chuť na trochu práce. Bryndzové halušky sú národným jedlom a pochúťkou, po ktorej zahraniční turisti siahnu často opakovane, prípadne sem smerujú len za nimi. Bryndza sa nedá kúpiť takmer nikde mimo Slovenska. V niektorých krajinách sa pri pokuse doviesť bryndzu môžete stretnúť s problémom. Bryndzu totiž nemajú v žiadnych tabuľkách, nedokážu určiť ani podľa vône, tvaru, konzistencie a chuti, čo to je a tak ide o nepoznanú vec, ktorú ani nemožno zaradiť.

Kyslá Kapusta
Kapustu má kadekto, no kyslú kapustu len my, okolité krajiny a Vietnam. Kapustnicu si nedáte nikde inde a uvariť ju na Vianoce napríklad na Havaji, v Kanade, v Mexiku, vo Švédsku, alebo v Egypte je nemožné. Kyslá Kapusta je výborný zdroj vitamínov a posilňuje imunitu viac, než mnohé iné zaručené prírodné medikamenty.

Korbáčiky a oštiepky
Korbáčiky sú pochúťkou, ktorá je charakteristická pre Oravu. Omyl, Orava si zakladá na tomto imidži a obec Zázrivá sa hromadne dala na podnikanie v tejto oblasti, čím sa stala známym exportérom korbáčikov do celej republiky. No výborných majstrov korbáčikov nájdeme aj na Kysuciach, v Starej Bystrici, na Klubine, na Zborove nad Bystricou a aj na Liptove, pod Tatrami, v Slovenskom Raji a podobne. Oštiepok je formovaný syr lahodnej chuti, ktorý majú aj v Poľsku. Radi nám ho chceli v minulosti prebrať, no tradícia je tradícia. Tú má u nás rovnako tak ako u susedov a preto nám zostáva. Pochutiť si na ňom je však nemožné mimo tieto dve krajiny. Ak sa podarí zohnať, tak skôr poľský, no ten slovenský len s veľkým trápením a cez balíčky od rodiny.

Klobásky
Aj keď sa to nezdá, klobásky majú za samozrejmosť možno len u našich susedov a v Nemecku. Už vo Francúzsku sa im šplhajú ceny vysoko, v USA si poriadnu a chutnú klobásku ani nekúpite a v niektorých krajinách ani nevedia, čo to je. Dobré klobásy nevedia spraviť len tak hocikde a ďalší problém je ich dostupnosť v predajniach.

Fotografia: autor NM, všetky práva vyhradené

The post TOP 5 slovenských vecí, ktoré nám chutia a v zahraničí ich nemajú appeared first on TOP5 magazín.

Rys ostrovid
Jedno z najkrajších a najprísnejšie chránených zvierat našich lesov. Jeho počet rapídne klesá už celé stáročia. Najmä preto, že vždy šlo o veľkú trofej. Nádherná mačkovitá šelma veľká približne ako stredný pes je symbolom našej prírody, vyobrazený mnohokrát na známkach, na pohľadniciach a grafikách, a nechýbajú v každej dobrej knihe o slovenskej prírode a faune.

Medveď hnedý
Medveď sa čoraz viac asimiluje a zvyká si na prítomnosť ľudí. Len človek si príliš nezvyká na prítomnosť medveďa. Mohutný a na Slovensku najväčší divo žijúci cicavec mimo pár vykŕmených ľudí, je zároveň najväčšou šelmou u nás a jeho životný priestor sa rozprestiera na veľmi veľkej rozlohe takmer všade okrem lokalít na južnom Slovensku. Nájdeme ho na Kysuciach, na Orave, v Tatrách, v Nízkych Tatrách, v mnohých národných parkoch a pre človeka predstavuje veľké nebezpečenstvo najmä v prípade ak nedopatrením, či zámerne ohrozí medvedie mláďa. Medveď je všežravec a aj zdochlinožrút. Jeho pohryznutie môže vďaka slabej zubnej hygiene znamenať vysoké riziko infekcie.

Vlk sivý
Vlk je samotár a veľmi plachý. Naraziť naň býva umením. Stane sa však, ak máte šťastie na protivietor, v tichosti čistíte huby na okraji lesa a jeden taký samotár prejde okolo vás. Vlk sa spája do svorky len v konkrétnom období, v prípade hladu a nedostatku potravy útočí aj na domáce zvieratá v blízkosti lesov, či v ich revíre. Pre prírodovedcov je zaujímavý jeho život, starostlivosť o malé vĺčatá a ako zviera je známy z mnohých svetových príbehov. Aj na Slovensku máme vlkov. Držia sa od ľudí, vzbudzujú strach, obavy. Pomáha udržiavať rovnováhu v prírode, živí sa lovom, zdochlinami, prípadne v malej miere plodmi rastlín.

Kamzík tatranský
Horská koza nezameniteľného sfarbenia a vzhľadu, ktorú poznáme z mnohých pohľadníc, log, emblémov, reklám, grafiky a kadečoho. Symbol našich Vysokých Tatier, ktorý nájdeme aj v Alpách a niekoľkých ďalších lokalitách. Jeho životným revírom sú skaly, horské lúky a pasienky. Ako všetky zvieratá, aj kamzík je zákonom chránený. V minulosti obľúbená trofej je dnes lákadlom pre prírodovedcov, aj turistov. Tí žiaľ pri hone za dobrou fotografiou kamzíka zaženú zviera aj tam, kam bežne nevyskočí, alebo sa pri úniku zraní.

Psík medvedík
Čože? Aký psík? Neviem, či ste to postrehli, ale už pred 5 rokmi sa na Kysuciach objavil zvláštny druh malej šelmy, ktorý nepatrí medzi pôvodné živočíšne druhy. Až z Ruska a Kaukazu sa k nám vo voľnej prírode dostal nový druh, a v našich lesoch sa mu zapáčilo natoľko, že si buduje brlohy a rodí mláďatá. Nový živočíšny druh sa v súčasnosti nachádza na Orave, v tatranských lokalitách a zrejme aj na iných miestach. Poľovníci o ňom vedia taktiež len málo, rovnako ako náhodní nálezcovia, ktorým zostáva rozum stáť nad otázkou „Čo to bolo?“ Informácie o ňom nájdete aj na Zaujímavostiach. Nuž a prečo je medzi najzaujímavejšími? Je zdrojom u nás nepoznaných informácií, ukážkou toho, ako sa menia druhy v našich lesoch a ako sa aj v dávnej minulosti šírili jednotlivé druhy do iných končín sveta. Zároveň láka, pretože kým ho už niekoľko ľudí videlo, stále ho túži stretnúť mnoho z nás.

zdroj: Foto rysov ostrovidov pochádza z krásnych stránok http://www.navratrysov.sk

The post TOP 5 najzaujímavejších málo videných cicavcov slovenských lesov appeared first on TOP5 magazín.

• okres Bratislava, počet obyvateľov zhruba 416 tisíc
• okres Košice, počet obyvateľov zhruba 240 tisíc
• Okres Prešov 173 tisíc
• okres Nitra, počet obyvateľov zhruba 160 tisíc
• okres Žilina, počet obyvateľov zhruba 155 tisíc
• okres Nové Zámky, počet obyvateľov zhruba 144 tisíc

A na doplnenie si povedzme aj šiesty a siedmy:
okres Prievidza, počet obyvateľov zhruba 137 tisíc
okres Trnava, počet obyvateľov zhruba 129 tisíc

zdroj: portal.statistics.sk

The post TOP 5 najväčších okresov na Slovensku podľa počtu obyvateľov appeared first on TOP5 magazín.

01. HORVÁTH + HORVÁTHOVÁ v počte viac ako 31 000
02. KOVÁČ + KOVÁČOVÁ v počte viac ako 29 000
03. VARGA + VARGOVÁ v počte viac ako 22 000
04. TÓTH + TÓTHOVÁ v počte viac ako 22 000
05. NAGY + NAGYOVÁ v počte 20 000

Vzhľadom na to, že je momentálne u viac maďarsky než slovensky cítiacich žien záujem o priezvisko v mužskom tvare, čísla sa čoraz viac trochu líšia. V tabuľke by sme ďalej pokračovali menami ako Baláž, Molnár, Balog a Lukáč.

The post TOP 5: najčastejšie priezviská na Slovensku. Prevažujú maďarské! appeared first on TOP5 magazín.

Najpopulárnejšie mená pre rok 2012 boli pre chlapcov tieto:
Jakub – 1231x
Samuel – 1131x
Adam – 1021
Lukáš – 1000
Michal – 981

Najpopulárnejšie mená pre rok 2012 boli pre dievčatá tieto:
Sofia – 924
Natália – 804
Nela – 796
Viktória – 742
Nina – 669

Pri oboch je možné pozorovať nižšie čísla pri dievčat. Spojené je to s tým, že rpe dievčatá sa často volia rôzne obmeny a varianty cudzích mien, alebo menej tradičné mená, ako u chlapcov. Pri chlapcoch už nie je taký pestrý výber slušných solídnych mien hodných neskôr muža. Aj v prípadoch v našom okolí išlo mnohokrát o snahu priniesť tradičné meno pre chlapca a menej bežné meno pre dievča. Sofii je však už pár rokov naozaj priveľa. Vďaka seriálu Búrlivé víno sa ešte dočkáme zvýšenia počtu Niniek a Neliniek.

Čísla vychádzajú zo zdrojov Ministerstva vnútra SR.

The post TOP 5 Najpoužívanejšie krstné mená pre deti v roku 2012 na Slovensku appeared first on TOP5 magazín.